THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Rádio_FM môže mať síce ešte veľmi ďaleko ku svojim zahraničným vzorom, isté je, že aspoň na poli slovenskej hudby robí zo všetkých médií absolútne najviac (a to nielen preto, že ostatné médiá nerobia vôbec nič). Je skvelé mesiac počúvať fantastickú skladbu a potom sa s úžasom dozvedieť, že ide o Slovákov (mne sa to zatiaľ stalo s kapelami DIEGO, PUDING PANI ELVISOVEJ a FOOLCUT). No a potom tu je ešte PARA. Tá si nemôže sťažovať na to, že by ju ostatné médiá až tak ignorovali a slovenčinu si zatiaľ so zahraničnou produkciou asi nezmýlite, napriek tomu vopred nasadené singlovky „Ako najlepšie viem“ a „Abstinent“ velili na zmenu šedého káčatka síce príjemne hopsavej a nenásilne chytľavej, no ukrutne typicky (malo)slovenskej produkcie na čosi, čo sa nemusí hanbiť, pokiaľ to pustíte za akoukoľvek špičkovou zahraničnou indie-gitarovkou. Rovnomenný album preto oprávnene vzbudzuje veľké očakávania...
...ktoré bohužiaľ zatiaľ napĺňa len z malej časti. Album, ktorý má len čosi vyše polhodinky už bohužiaľ nejde viac skresať, aby na ňom zostali len naozaj silné veci. Tých sa tu nachádza dostatok na to, aby ste jeho kúpu ľutovať nemuseli (najmä ak ten zbytok svojou nekonfliktnosťou a pohodou vlastne vôbec nemusí prekážať), no zrejme stále málo na to, aby ukojili poslucháča nabudeného spomínanými dvoma singlami. Necítim sa byť povolaný na to, aby som tu o PARE fabuloval hypotézy, pretože z jej novinky je cítiť, že viac ako o výsledok v ňom ide o zachytenie priebehu, a to je pri plejáde zaujímavých hosťov aj celkom sympatické (dojem umocní najmä video stopa s veľmi jednoduchým „dokumentom“ z nahrávania). Pri počúvaní albumu som sa však párkrát pristihol pri uvažovaní, ako málo stačilo k čomusi, aspoň na slovenské pomery výnimočnému. Jediný výsledok, na aký som prišiel, bolo imaginárne EP so skladbami „Otec 2“, „Abstinent“, „Ako najlepšie viem“ a „O mne a o tebe“. Posledná menovaná je navyše fenomén sám o sebe. Znie, ako keby vám ktosi medzičasom v playeri vymenil CD, čo je skôr ako urážka zbytku materiálu extrémnym komplimentom menovanej skladby.
Producent Marek Rakovický je podľa mňa (pri všetkej úcte k jeho metalovým a hardcore začiatkom v TESTIMONY) vo svojej súčasnej kapele LAVAGANCE zatiaľ mierne preceňovaný, no ako štúdiový režisér sa pravidelne osvedčuje. PARA nie je výnimkou a hoci si za svoju produkciu z veľkej časti môže kapela sama, pravdepodobne práve Rakovický môže za väčšinu toho „novšieho“ a „lepšieho“, čo na albume nájdete.
Slovenské (ozajstné) kapely sa zatiaľ dajú rozdeliť na dve skupiny. Tie, ktoré sa o niečo všemožne snažia a v konečnom dôsledku padajú na hubu, a tie, ktorým vlastne z rôznych dôvodov nejde o nič a ich albumy tak bohužiaľ znejú. PARA patrí do druhej kategórie, s dodatkom, že novinka je ich doteraz suverénne najlepší album a jeden z najlepších slovenských albumov poslednej doby. Neviem, či práve k nim upínať oči s nádejou, že budú prvými, ktorí spriavia naozaj prelomové dielo v novodobej histórii slovenskej hudby. Asi snáď ani nie, hoci pravidelne ukazujú (a opäť myslím na záverečnú „O mne a o tebe“), že sú z tých, ktorí k tomu majú relatívne najbližšie. Na Slovensku však pravdepodobne bude musieť vzniknúť úplne nová mladá skupina, ktorá si nevyberie ani jednu z ciest z úvodu odstavca, namiesto toho úplne prirodzene a nezámerne nejakým bližšie nedefinovaným spôsobom posunie latku a zborí absolútne nepodložený mýtus o tom, ako slovenské kapely (kľudne aj slovensky spievajúce) v zahraničí nemajú žiadnu šancu.
Suverénne najlepší album PARY, pri ktorom však bohužiaľ na typické nešváry slovenskej hudby nezabudnete.
7 / 10
Lasky
- spev
Kubo
- gitara
Medveď
- gitara
Matúš
- basa
Danko
- bicie
Sado
- perkusie
+ hostia:
Bet-Maj Sepja
- spev (11)
Jana Kirschner
- spev (3)
Zdenka Predná
- spev (6)
Petra Polnišová
- spev (2)
Barbara Mišíková
- spev (2)
Martin Wittgruber
- klávesy
Opak
- rap (2)
Moe
- rap (2)
Andrej Jobus
- píšťalka, drumbľa (10)
Branuško Jobus
- spev (10)
Michal Kaščák
- spev (10)
Tomáš Sloboda
- spev (10)
Ďuďo
- spev (2)
Puding Pani Elvisovej
- klávesy (2, 5)
Jozef Chorvát
- trombón
Samuel Šimek
- trúbka
Hadík
- bicie (4), perkusie (1)
Marek Rakovický
- vokál (6), harmonika (9)
1. Otec 2
2. Abstinent
3. Ako veľmi
4. Okná dvere theme
5. Okná dvere
6. Ani náhodou (pre Lindu)
7. Smutný chlapec
8. Ako najlepšie viem
9. Nálada
10. Doma dobre
11. O mne a o tebe
Para (2007)
Brutálna zostava (2004)
1234 (2001)
Veci začnú fungovať (2000)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Sony BMG
Stopáž: 37:45
Produkce: The Rumuns & Friends
Studio: Lavagance studio
Dosť zlá kapela.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.